Angelo je jedným z mojich najlepších chlapov! Avšak Antonio je iná kategória. Keby Mik za neho neorodoval, po tom ako dostal dobré odporúčania od jeho dobrého priateľa , tak by nikdy pre mňa nepracoval. Keď mám byť úprimný , Antonio nie je chlap podľa môjho gusta. Od prvého stretnutia nespravil na mňa dobrý dojem. Jeho oči prezrádzali zlobu, nevyrovnanosť a skrytú agresivitu. Na druhej strane plne dôverujem Mikovi! On musí vedieť akých chlapov má pod sebou, on zodpovedá za to, aby boli oddaný, pripravený splniť každú jednu úlohu bez mihnutia oka. A týmto som si nie pri Antoniovi vôbec istý. Povedal som svoj názor na neho aj Mikovi, ale on po pár akciách s nim mal svoj názor. Viem , že Mik si cení moju ťažko nadobudnutú dôveru a uvedomuje si , že jeho konania musia byť také , aby ju nestratil. Ak by sa tak stalo stane sa pre mňa nepotrebným!
Angelo s Antoniom sedia v reštaurácií na Šajlovej ulici/A, kde to prekypuje životom. Či je deň , či noc , stále tam je ľudí ako maku. Táto ulica je centrum zábavy celého mesta. Ako na každej inej ulici , aj tu to začalo malými obchodíkmi , ktoré sa postupne premieňali na väčšie a väčšie obchody. Čím lukratívnejšie obchody pribúdali , tým sa ulica viac a viac rozrastala. Jej veľkosť prešla až do monumentálnosti, medzi ulicami. Dokonca ani novovybudované ulice nedostávali svoje vlastné mená! Názov ulice zostal a pridávali sa len súpisné čísla a písmenové prívlastky. Nakoniec to však muselo mesto zatrhnúť, pretože počet novostavieb narastal a tak pre zachovanie lukratívnosti svojho svetového prvenstva zakázali výstavbu nových budov. Dokončilo sa len pár novostavieb aby sa dokončil dohodnutý tvar , môžeme to už nazvať menšej mestskej časti, tvar trojuholníka! Pri pohľade z lietadla to bol presne rovnostranný trojuholník popreplietaný uličkami, chodníkmi a zeleňou. Svojou niekoľko kilometrovou dĺžkou prekonala , všetky ulice sveta. Samozrejme toto prvenstvo ju ešte viacej zlukratívnilo, až tak že už len jej meno na vizitke dalo spoločnosti noblesu! Ak sa zamýšľaš ako sa tam niekto mohol vyznať, tak odpoveď som ti napísal o pár riadkov vyššie, teda pokiaľ si to všimol! Jednotlivé úseky dostali okrem názvu ulice a popisného čísla aj písmenové prívlastky, ktoré sa prideľovali chronologicky! A podľa toho sa ľudia orientovali! Nájdeš tu všetky druhy obchodov, butikov, reštaurácií, kaviarni, kín, divadiel, zábavných centier, detských ihrísk, hotelov, kasín až po striptízové bary a bordely. Ja s partnermi tam vlastníme zopár podnikov, obchodov , kasín a hotelov . Tu sme položili prvú tehlu , základov nášho podnikania.
- Angelo ako dlho pre neho robíš? – pýta sa António
- Bez mála rok ! Prečo ťa to zaujíma?
- Len tak! Rozmýšľam nad tým ako ďaleko je môj postup! Kedy myslíš, že by si sa mohol dostať vyššie? Viem, že na to mám a pokiaľ by sa mi behom pár mesiacov podarilo spraviť pár dobrých akcií , tak nevidím prekážky v tom aby moja maličkosť postúpila niekam vyššie! Ale neboj ak sa tam dostanem pred tebou tak stratím dobré slovo za svojho parťáka.
- No tak bacha mladý! Za prvé mi nie sme parťáci a za druhé ešte ti tečie mlieko po brade a už rúbeš hodne vysoko, aby sa ti to rýchlo nestalo osudným. Nezabúdaj, na to ako krátko si tu na to aby si kohokoľvek z nás predbehol v postupe ! Vieš o tom veľké hrubé hovno. Nemyl si pojmy s dojmami. Druhá spoločná akcia neznamená, že za teba položím život! Veď ťa ani nepoznám a nie to aby som ti chránil tvoj zasratý zadok. – odvrkol Angelo
- Veď sa hneď nepajeď! Veď som také nič nepovedal. Len ma zaujímal tvoj názor . Na našej poslednej akcii s Danym sme pekne zapôsobili, preto mi niečo hovorí že na to mám! Robím čo mi nakážu, neodvrávam, a všetko zvládam bez zábran.
- Myslíš to teátro čo ste predviedli v lodenici??? Veď to bolo fiasko ty kretén ! Začal si tam páliť do všetkého čo sa pohlo. Tu akciu ste pekne dosrali, kamarát. Keby mali kamene nohy aj tie by od tade zdrhli! Medzi nami Mik mal čo robiť aby to ukecal. Najvyšší ho predvolali na koberček , kde sa tak zapotil, že by si nestačil meniť kýble s potom! Nemenil by som to s nim ani za všetky peniaze sveta, pretože za takýchto koberčekových zdrbov sa chodieva aj nohami napred!. Poviem ti, stačilo mi len raz zažiť najvyšších nasratích. Krátko po mojom nástupe ma Miki niečo poslal odniesť na sekretariát. Na sekretariáte nikoho nebolo, preto som si sadol a čakal. Okolo mňa prebehol nejaký chlap a pozdravil ma. Ako som tam sedel a rozmýšľal kde veštci môžu byť ma zarazil hrozný krik niekoho kto doslova reval na muža čo tam pred chvíľkou vošiel. Jeho ospravedlňovanie nemalo konca kraja.. Pätnásťminútové prosíkanie, vyhováranie , bonzovanie, plakanie a revanie v žalostnej vidine trestu. Hrobové ticho nastalo až po strašnom , boľavom zarevaní. Strašidelné ticho po ktorom ti prebehne taký mráz po chrbte, že ti ho musia rozmrazovať. To nebolo ticho to bolo jedno veľké nič, prázdnota, ako keby všetok svet zmizol. Až po hodnej chvíly sa otvorili dvere. Ako prvý vyšiel najsamvyššý David Valkir. Za ním vyšlo ešte pár chlapov. Pán Valkir sa na mňa pozrel a spýtal sa čo chcem. Ukázal som mu zásielku od Mika. Premeriavajúc si ma mi prikázal dať ju do kancelárie keď všetci odídu. Vyšli všetci, až na toho chlapa čo tam išiel ako posledný. Ten nevyšiel vôbec! Nebolo mi všetko jedno. Pohľadom som ho hľadal po celej kancelárie, ale nikde ho nebolo. Odvtedy viem, že takto nechcem dopadnúť a budem si dávať jo pane pozor čo spravím a koho naseriem.
- Do riti to naozaj?– v nemom úžase podotkol
- Pozri sa na môj ksicht a povedz mi, či vyzerám ako niekto kto žartuje? – spýtal sa Angelo
- Čo s ním urobili? Vyhodili von oknom? Zabalili do koberca a odniesli? - zažartoval Antonio
- Ježiši mária ty si ale debil. Keby spravili niečo z toho asi by si to niekto všimol nie ty pako?
Za normálnych okolností by sa toľko “superlatívou“ Antonia dotklo a robil by už bordel, ale ten bol tak zamyslený nad spôsobom ako ten chlap mohol zmiznúť, že na nič vôbec. Jeho mozgové závity sa zahrievali od toho rozmýšľania či sprivl už aj on niečo za by sa mohol takto vypariť z tohto sveta. Úspešne sám seba prehovoril , že nie!
- Myslíš že som to tak dosral, že si ma zavolajú do kancelárie na koberček za to v tej lodenici? – bojazlivo sa spýtal Antonio
- Možno áno možno nie! To vedia len a len oni nikto iný!
- A kam ich teda dávajú??? neprestal s otázkami Antonio
- Hovorí sa že tam majú šachtu rovno do vykurovacieho telesa v kotolni. Tam ich hodia trocha prikúria a je to. – pod záštitou tajuplnosti prezradil Angelo
Angelo, nevedel určite či je to pravda , len posunul ďalej to, čo vybral ako jediné reálne tých všetkých variácií prediskutovaných s chalanmi na pive. Angelo mu to nemusel hovoriť, pretože stále mu nedôveroval tak , aby sa na neho mohol spoľahnúť, ale Angelo vedel jednu zásadnú vec čo Antonio ani netušil. Ako dnešný večer dopadne!
frr
(nkj, 21. 4. 2010 14:02)